Rodinná databanka Dittmerau

Ortsfamilienbuch Dittmerau

Kniha rodín obce Dittmerau

Dittmerau, dnes po poľsky Dziećmarowy, je obec v historickej oblasti Horného Sliezska. Obec patrila k bývalému okresu Leobschütz, dnes Głubczyce, neďaleko dnešnej poľsko-českej hranice.

Katolícka farnosť Dittmerau sa nachádzala vo východnej časti okresu Leobschütz, pribli�ne 6 km severozápadne od Bauerwitz / Baborowa a pribli�ne 11 km východne od Leobschütz / Głubczyc.

Obsah knihy rodín

Ortsfamilienbuch Dittmerau, teda kniha rodín obce Dittmerau / Dziećmarowy, v súčasnosti obsahuje predovšetkým najstaršie sfilmované matriky krstov z rokov 1782–1923.

�iaľ, väčšina matrík sobášov a úmrtí doteraz nebola sfilmovaná alebo sa mo�no stratila. Z tohto dôvodu je často ťa�ké spoľahlivo prepojiť jednotlivé osoby do rodín. Pokiaľ to bolo mo�né, osoby boli napriek tomu zostavené do rodín. Niektoré jednotlivé údaje bude mo�no mo�né neskôr doplniť alebo prepojiť s inými rodinami.

Pravopis priezvisk bol väčšinou zjednotený. Odlišné podoby mena sú spravidla uvedené v poznámkach. Niektoré mená a názvy miest, najmä ak sa vyskytujú len zriedka, bolo ťa�ké rozlúštiť. Preto sa do údajov mohli dostať chyby. Úplnú správnosť všetkých údajov preto nemo�no zaručiť.

Otázky, opravy, doplnenia a ďalšie informácie sú v�dy vítané.

Pramene

• Heimatkunde des Kreises Leobschütz. Geschichtliches der einzelnen Ortschaften des Kreises Leobschütz mit 111 Abbildungen und Plänen, Robert Hofrichter, Leobschütz, 1914.
• Cirkevné matriky Dittmerau / Dziećmarowy: krsty 1782–1941, na mikrofilmoch Cirkvi Je�iša Krista Svätých neskorších dní, predtým často označovaných ako filmy FHL alebo „mormónske“ mikrofilmy.
  Film FHL č. 2084489, polo�ky 3 a 4.
• Cirkevné matriky Dittmerau / Dziećmarowy: krsty, sobáše a úmrtia od roku 1847 do roku 1874, s medzerami, v Archiwum Państwowe w Opolu / Štátnom archíve v Opolí.
• Matriky civilného stavu Dittmerau / Dziećmarowy: narodenia, sobáše a úmrtia 1874–1884, na mikrofilmoch Cirkvi Je�iša Krista Svätých neskorších dní.
  Film FHL č. 1899179, polo�ky 26–38, a film FHL č. 1899180, polo�ky 1–20.
• Matriky civilného stavu Dittmerau / Dziećmarowy: narodenia, sobáše a úmrtia 1874–1906, v Archiwum Państwowe w Opolu / Štátnom archíve v Opolí.

Miestna história

Nasledujúce informácie vychádzajú predovšetkým z knihy Roberta Hofrichtera Heimatkunde des Kreises Leobschütz z roku 1914.

V starších časoch sa Dittmerau uvádzalo aj ako Dittmerow, Ditmaraw v roku 1418 a Ditmeraw v roku 1447. Obec pôvodne patrila ku knie�atstvu Cosel a v roku 1311 ju od vtedajšieho vlastníka Johannesa Czesnitza kúpila komenda v Gröbnigu.

Podľa Hofrichtera sa v Dittmerau nenachádzal �iadny panský majetok. Matriky krstov však naznačujú, �e okolo roku 1800 tu existoval slobodný majetok nazývaný Radowietz alebo Radonowitz. Dittmerau bolo zrejme u� skoro zalo�ené ako obec odvádzajúca peňa�né dávky. Zrušenie poddanského vzťahu prebehlo okolo roku 1825.

V roku 1723 mala obec jedného richtára, 24 sedliakov a 24 chalupníkov. V roku 1914 sa uvádzalo 22 sedliakov, 76 záhradníkov a 32 chalupníkov. Celková výmera obecného chotára bola 846 hektárov.

Počet obyvateľov sa vyvíjal nasledovne:

• 1783: 446 obyvateľov
• 1855: 744 obyvateľov
• 1910: 779 obyvateľov

Z hospodárskych zariadení mala obec v minulosti okrem iného dva veterné mlyny. Pálenica a pivovar existovali pribli�ne do roku 1852. Na cestu Leobschütz–Cosel bola obec napojená v roku 1901. Dedinská ulica bola vydlá�dená v roku 1890. Pomocná poštová stanica existovala od roku 1888 a telefonické spojenie od roku 1901. Najbli�šia �elezničná stanica bola v Bauerwitz / Baborowe, pribli�ne 6 km od obce.

Spolok vojnových veteránov bol zalo�ený v roku 1889 a sporiteľný a úverový spolok v roku 1895. Obecná pečať zobrazovala bohyňu spravodlivosti s váhami a mečom.

Zásobovanie vodou

Ju�ná časť obce bola kedysi veľmi chudobná na vodu. Dlhý čas sa tam nachádzala iba jedna studňa s pitnou vodou. Niekoľko cisterien malo vodu iba po da�di alebo počas odmäku.

V strednej a severnej časti obce bolo síce niekoľko studní s dobrou pitnou vodou, ale aj tie pri dlhšom suchu vysychali. V rokoch 1865 a 1866 sa musela voda dová�ať z Niedermühle pri Gröbnigu a zo Zinna. Neskôr si viacerí majitelia svoje studne prehĺbili, tak�e ďalší nedostatok vody bol menej pravdepodobný.

Kostol a farnosť

Cirkevne patrilo Dittmerau k vratislavskej diecéze a k archipresbyterátu Kostenthal. Pred rokom 1660 bolo Dittmerau filiálnym kostolom Babitz.

Okolo roku 1660 zalo�il sedliak menom Koska, ktorý vlastnil tri lány pôdy, farské obročenie. V roku 1668 bolo Dittmerau povýšené na samostatnú farnosť.

Starý kostol, iba čiastočne murovaný, zhorel v roku 1783 spolu s časťou obce. Pravdepodobne boli pri tomto po�iari zničené aj staršie cirkevné matriky. V nasledujúcich rokoch obec postavila dnešný kostol. Bridlicovú strechu dostal a� v roku 1857. Ve�ová helmica musela byť obnovená v roku 1895. Ve�ové hodiny daroval v roku 1897 výmenkár a záhradník Johann Malik.

V rokoch 1896 a 1897 bol kostol dôkladne opravený. Prístavbou kaplnky oproti sakristii vznikli ďalšie miesta na sedenie.

Kostol je zasvätený svätému Michalovi, ktorý je zobrazený na obraze hlavného oltára. Bočné oltáre sú zasvätené Panne Márii a svätému Stanislavovi. Organ dostal v roku 1903 tri nové registre. K farnosti patrilo 25 hektárov farskej pôdy.

V roku 1898 obec zriadila nový cintorín mimo obce, pri ceste do Leobschütz. Mal rozlohu 1,25 hektára. Cesta k cintorínu bola vydlá�dená v roku 1903. Krí� pri ceste do Leobschütz bol nadáciou man�elov Franza a Anny Luxových. Od roku 1900 sa na juhovýchodnej strane starého cintorína nachádza kaplnka Olivovej hory. Kaplnka svätého Jána uprostred obce existuje od veľkého po�iaru v roku 1780.

Farári v Dittmerau

V Dittmerau pôsobili okrem iných títo farári:

• Urban Franz Medecki, 1668–1684
• Franz Chimasius, 1684–1692
• Nikolaus Bernhard Alberti, 1692–1739
• Szyga, 1739–1763
• Joseph Zembak, 1763–1793
• Georg Poppe, 1793–1803
• Michael Pitenek, 1803–1806
• Anton Woitala, 1806–1828
• Isidor Hain, 1828–1851
• archipresbyter Ignaz Lodzit, 1851–1853
• Rudolf Hirsch, 1853–1862
• Anton Wermund, 1862–1893
• Johannes Manderla, 1893–1910

Škola

Škola pravdepodobne existovala u� od čias, keď sa Dittmerau stalo farnosťou. V roku 1750 sa spomína učiteľ menom Beck.

Stará drevená školská budova bola v roku 1833 zbúraná a nahradená novou budovou. Táto jednopodla�ná budova obsahovala dve učebne, byt pre hlavného učiteľa a miestnosť v západnom štíte pre slobodného učiteľa.

Od roku 1857 bola škola dvojtriedna. Od roku 1901 mala tri triedy a dvoch učiteľov. V roku 1885 boli v oboch učebniach a v roku 1889 v učiteľskom byte staré trámové stropy nahradené rákosovými stropmi. Ku škole patrilo 6,44 hektára školských pozemkov.

Ako riaditelia školy sú uvádzaní:

• Paul Ambrosius, okolo 1719
• Franz Pixa, okolo 1747
• Pixa, do 1790
• Ambrosius Sedlag, 1790–1822
• Johann Czekir, 1822–1866
• Philipp Gawlik, 1888–1912
• Theophil Krawietz, od 1913

Známe osobnosti z Dittmerau

Anastasius Sedlag sa narodil v Dittmerau v roku 1796 a zomrel v roku 1856. V rokoch 1834–1856 bol biskupom v Kulme.