Cirkevné matriky, rodiny a dejiny obce od roku 1689

Vitajte v rodinnej knihe obce Leisnitz / Lisięcice

Leisnitz, dnešné Lisięcice, leží približne 8,5 km severovýchodne od Leobschützu (dnešných Głubczyc) v okrese Głubczyce v Opolskom vojvodstve v Poľsku. Katolícka farnosť bola po mnoho stáročí úzko spätá s johanitskou komendou v Gröbnigu (dnešné Grobniki).

Farský kostol Povýšenia svätého Kríža v Lisięciciach, 2016. Foto: Juandev / Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0. Zdroj obrázka.

Rodinná kniha

Rodinná kniha Leisnitzu zahŕňa záznamy z cirkevných a civilných matrík z rokov 1689–1945. Použité boli cirkevné matriky mikrofilmované Cirkvou Ježiša Krista Svätých neskorších dní (Family History Library / FamilySearch), druhopisy matrík z olomouckého archívu a ďalšie spracované cirkevné a civilné matriky zo Štátneho archívu v Opolí.

Ak to bolo možné, jednotlivé osoby boli prepojené do rodín. Niektoré záznamy však môžu zatiaľ zostať neprepojené a neskôr môžu byť doplnené. Priezviská boli väčšinou zjednotené na jednu pravopisnú podobu; odlišné varianty sú podľa možnosti uvedené v poznámkach. Najmä zriedkavé priezviská a miestne názvy nie sú v starších rukopisoch vždy jednoznačne čitateľné, preto nemožno úplne vylúčiť chyby pri čítaní.

Dejiny obce

Albert Mucha vo svojej kronike Chronik der Gemeinde Leisnitz O/S. z roku 1956 uvádza pre stredovek viaceré podoby miestneho názvu, okrem iného Lysintiz, Leisentitz a Leistnitz. Názov odvodzuje od osobného mena Lysota alebo Lysata. Takéto výklady najstarších dejín obce sa čiastočne opierajú o staršie regionálne tradície, a preto ich treba posudzovať s primeranou opatrnosťou.

Úzke spojenie s johanitskou komendou v Gröbnigu je však dobre doložené. Už v stredoveku patril Leisnitz do jej panstva. V zázname z roku 1318 sa obec spomína v súvislosti s johanitmi. Jej ďalší vývoj zostal po mnoho stáročí s Gröbnigom úzko spätý.

Leisnitz a komenda Gröbnig

Hospodárske a právne vzťahy ku komende po stáročia určovali každodenný život obyvateľov. Časť robotných povinností sa vykonávala na panstve Gröbnig, ďalšia časť na dvore Kreuzwald, ktorý tiež patril ku komende. Záhradníkom a chalupníkom bolo dvakrát týždenne dovolené zbierať v Kreuzwalde drevo pre vlastnú potrebu.

Popri peňažných a naturálnych dávkach existovali aj robotné a povoznícke povinnosti. Staré poľné názvy, napríklad Hofäcker a Zehnthof, pripomínajú tento niekdajší hospodársky systém. So sekularizáciou cirkevných panstiev na začiatku 19. storočia sa skončila aj stáročná závislosť od komendy. Okolo roku 1810 prevzal majetok komendy štát; gröbnigské majetky následne prešli na Friedricha Wilhelma Bernharda von Prittwitz. Zvyšné pozemkové činže, naturálne dávky a služby sa postupne vykupovali počas prvej polovice 19. storočia.

Obec a jej obyvatelia

Pre rok 1723 sa uvádzajú dvaja richtári, jeden mlynár, 49 sedliakov a 43 chalupníkov. V roku 1783 tu bolo 49 sedliakov, 10 záhradníkov a 38 chalupníkov. Do začiatku 20. storočia sa obec výrazne rozrástla. Počet obyvateľov sa uvádza ako 979 v roku 1783, 1 672 v roku 1855, 1 884 v roku 1890 a 1 829 v roku 1910. Leisnitz tak patril k väčším vidieckym obciam okresu Leobschütz.

V priebehu 19. a na začiatku 20. storočia sa výrazne zlepšilo dopravné a komunikačné spojenie. Cestné spojenie s Leobschützom existovalo od roku 1882, s Oberglogau od roku 1883 a smerom do okresu Cosel od roku 1900. Poštový pomocný úrad bol zriadený v roku 1865. V obci vzniklo aj viacero spolkov a inštitúcií, medzi nimi spolok vojnových veteránov (1842), dobrovoľný hasičský zbor (1889) a sporiteľné a úverové družstvo (1893).

Z mlynov zostala v pamäti najmä Richtermühle, ležiaca na rieke Straduna. Pôvodne patrila k dolnému dedičnému richtárstvu. Existovalo aj niekoľko veterných mlynov, ktoré postupne zanikli do začiatku 20. storočia. Podľa miestnej tradície poskytoval starý lom na svahu smerom k Berndau časť stavebného kameňa pre niekdajšie mestské hradby Leobschützu.

Kostol a farnosť

Kostol v Leisnitzi existoval už dlho pred reformáciou. Podľa miestnej kroniky sa veľká časť obyvateľstva hlásila približne od roku 1530 do roku 1658 k protestantskej viere. Po protireformácii sa duchovná správa opäť stala katolíckou. Keďže obec patrila ku komende, farnosť spočiatku spravoval johanitský kňaz ako administrátor. Až po zrušení komendy na začiatku 19. storočia pôsobili v Leisnitzi opäť samostatní farári. K farnosti patril aj dvor Kreuzwald ležiaci juhovýchodne od obce.

Dnešný rímskokatolícky farský kostol je zasvätený Povýšeniu svätého Kríža (Podwyższenie Krzyża Świętego). Jeho dnešná podoba z veľkej časti pochádza z obnovy po požiari v roku 1666, pričom staršie časti stavby zostali zachované. V roku 1714 bolo rozšírené presbytérium. Ďalší požiar v roku 1812 poškodil hornú časť veže, ktorá bola potom upravená. Bridlicovú strechu dostal kostol v roku 1855.

Pramene použité pre rodinnú knihu

• Druhopisy cirkevných matrík z olomouckého archívu: Leisnitz od roku 1689; krsty a sobáše od 1689, úmrtia od 1714, s rozdielnym časovým rozsahom jednotlivých radov; spracovaný materiál do roku 1852.
• Cirkevné matriky Leisnitzu, Family History Library / FamilySearch: krsty, sobáše a úmrtia 1717–1945, s medzerami. Filmy FHL č. 937095, 937096, 2067486, 2067487, 2161903 a 2161904.
• Archiwum Państwowe w Opolu (Štátny archív v Opolí): druhopisy cirkevných matrík, najmä z rokov 1836–1862, v rozsahu využitom pre OFB.
• Civilné matriky Leisnitzu, Family History Library / FamilySearch: narodenia, sobáše a úmrtia 1874–1884. Filmy FHL č. 2035199 a 2035200.
• Archiwum Państwowe w Opolu (Štátny archív v Opolí): civilné matriky Leisnitzu z rokov 1874–1910, v rozsahu dostupnom online a využitom pre OFB.

Literatúra k dejinám obce

• Albert Mucha: Chronik der Gemeinde Leisnitz O/S., Taufkirchen/Vils 1956.
• Robert Hofrichter: Heimatkunde des Kreises Leobschütz. Geschichtliches der einzelnen Ortschaften des Kreises Leobschütz mit 111 Abbildungen und Plänen, Leobschütz 1914.
• Georg Beier: Die Dörfer des Kreises Leobschütz, Dülmen 1990.

Ďalšie odkazy

• Vlastivedná stránka Waltera Krautwursta († 2021)
• Lisięcice na oficiálnej stránke gminy Głubczyce
• Okres Leobschütz na GenWiki
• Zdroj fotografie kostola na Wikimedia Commons

Historické miestne názvy sa uvádzajú podľa jazyka a obdobia vzniku príslušných prameňov. Pre dnešnú obec sa používa oficiálny poľský názov Lisięcice.